Minister Jahnátek si myslí, že “skutočnosť, že trh s poľnohospodárskou pôdou je vo vzťahu k schopnostiam nadobúdateľa obhospodarovať túto pôdu úplne liberálny, neprispieva k jej ochrane a riadnemu obhospodarovaniu”.

A preto “účelom navrhovaného zákona je vytvorenie takého právneho prostredia, ktoré umožní, aby poľnohospodárske pozemky, ktoré majú naďalej slúžiť svojmu účelu, nadobúdali zásadne osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa § 2 Obchodného zákonníka najmenej 3 roky v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, v obci susediacej z obcou alebo, ak takáto osoba neprejaví záujem o kúpu poľnohospodárskeho pozemku a ani ho nekúpi, oprávnenou je aj osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej 3 roky bez ohľadu na miesto podnikania”.

Že v skutočnosti ide o zabetónovanie dotačných kšeftov pre veľkoprijímateľov, ktorí majú a naďalej chcú mať takmer zadarmo prenajaté obrovské plochy, sa v návrhu nepíše. Vety ako “ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy je verejným záujmom (verejným dobrom)” a “pôda je spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií” znejú predsa len lepšie, aj keď s návrhom nemajú prakticky nič spoločné. V tom sa Jahnátek nemýli.

Robert Žitňanský

NOVA