Položme si otázku – ktorý slušný človek by predal a ktorý by kúpil mestský pozemok, na ktorom je školský dvor? Alebo využívané športové ihrisko, či gymnastickú halu, prípadne navštevovaný zelený park? Sú to verejnoprospešné plochy a priestory a je úplne prirodzené, že úlohou mesta je  ich prevádzku podporovať. 


A predsa sa toto absurdné divadlo u nás v Bratislave deje. Niekedy priamo, rozhodnutím poslancov zastupiteľstiev, ale často – ako vidieť na príklade električkovej trate do Petržalky -  v zmysle rozprávky „Ako dedko menil, až vymenil“. Ak náhodou pointu nepoznáte – dedko vymenil hrudu zlata, ktorú našiel v lese, za vola so záprahom, potom za osla a tak postupne až za ihlu, ktorú pri preliezaní plota stratil. Samozrejme, že naše mesto je „nešťastnou zhodou okolností“ pri týchto zámenách vždy na tej strane, ktorá prerába.


A tak sa nám stáva, že pozemky potrebné pre výstavbu električkovej trati vlastní finančná skupina, o školský dvor združenej školy na Novohradskej ulici  sa sporí iný podnikateľ, oba pozemky pod štadiónmi dvoch najznámejších klubov získal ďalší podnikateľ, či podnikatelia a spoločnosť veľmi blízka finančnej skupine J&T vlastní pozemky pod športoviskami AŠK Inter, kde hrajú basketbalisti, tenisti a cvičia aj malé gymnastky. Žiaľ, z minulosti máme dostatok príkladov, že záujem o pozemky pod športoviskami nie je spôsobený vrúcnou láskou k športu. 


Čítankovým príkladom špekulatívnych nákupov predstavuje správanie sa spoločnosti Tesako, ktorá vlastní  vyššie uvedené pozemky pod športoviskami AŠK Inter. Tá ukázala, ako „zhodnotiť“ na prvý pohľad podnikateľsky nepochopiteľnú investíciu do pozemkov pod športoviskami, parafrázujem: „Buď nám zaplaťte miliónové nájomné, alebo nám naše pozemky zameňte za lepšie.“ A kauza Henbury Developement (PKO) zase ukázala, že ak mesto nebude súhlasiť, súd „zistí“, že pravdu a nárok má investor.


Jedna vec je kritizovať, druhá vec navrhnúť riešenia. Mesto a mestské časti dnes nemajú prostriedky na spätný odkup pozemkov, a ani by to nebolo morálne a správne, pretože si všetci vieme predstaviť, akú cenu by ich dnešní majitelia od samospráv požadovali. Magistrát a mestské časti majú však iné nástroje, ktoré nevyužívajú a pritom by mali. Nie sú školy a školské dvory, škôlky, športoviská, parky prevádzkované vo verejnom záujme a nie sú rovnako hodné ochrany, ako napríklad kultúrne pamiatky? Alebo je principiálny rozdiel medzi ochranou minulosti (pamiatky) a našej budúcnosti či zdravia (školy a športoviská)? Som presvedčený, že nie. 


Riešenie tohto vážneho problému je na dosah, no vyžaduje dobrú vôľu a úprimný záujem  mestských častí a mesta. Riešením je stavebná uzávera  na pozemkoch škôl, športovísk, parkov a kultúrnych inštitúcií. Samozrejme, rešpektujúc a tolerujúc rekonštrukcie, úpravy  či rozšírenia, ale výlučne len v zmysle pôvodného určenia pozemkov a stavieb. Stavebná uzávera je totiž podľa zákona ochranou dôležitých záujmov v území. A naším právom i povinnosťou je takýto verejný záujem chrániť. Aby sa športovanie nestálo kvôli bezohľadnosti špekulantov a skorumpovanosti samospráv pre naše deti nedostupným luxusom. Na Bratislavskom hrade sa totiž športuje tažko.



Ing. Marcel Klimek
makroekonóm