Keď v novembri 2012 učiteľská trpezlivosť pretiekla a svoju bezútešnú situáciu sa učitelia rozhodli riešiť  štrajkom, premiér  Fico vravel: „"Kde nič nie je, tam ani čert neberie. Alebo vytrhnite chlp z dlane. Jednoducho nie je,"povedal premiér a dodal, že si uvedomuje postavenie učiteľov a ich nároky vníma ako legitímne.  Pre mňa to znelo ako: „Dal by som Vám, lebo viem, že máte trápne až urážajúce platy, ale nemám z čoho. Sorry." 


A čuduj sa svete. Róbert Fico zvoláva tlačovky, na ktorých národu oznámi, že SR hospodári tak dobre, že by bolo nesprávne nepodeliť sa s občanmi. Doslova vraví: „Ľudia potrebujú pocítiť, že sa slovenskej republike darí. Štát musí byť solidárny a veľkorysý k ľuďom."


To by si naivní učitelia mohli myslieť, že keď konečne máme hojnosť, príde aj na nich. Prvý balík - nič, druhý balík – úplná tma. Učitelia nikde! Tretí balík bude, ak bude Róbert Fico vládnuť aj ďalšie štyri roky, a tak prísľub učiteľských sociálnych bytov je v rovine „možno-snáď“. Áno, "sociálnych bytov", čím vláda zaradila tých nenásytných, štrajkujúcich učiteľov medzi sociálne prípady. 


Takže vážený pán premiér! Som učiteľkou a už ma nebaví  prizerať sa, ako na nás s prehľadom kašlete. Som taktiež matkou a nie je mi jedno, akí ľudia budú vzdelávať a vychovávať moje deti. Tým nechcem povedať, že dnešní učitelia sú tí, ktorí nie sú na túto prácu vhodní. Len v školstve dochádza k obmene,a aj napriek tomu, že niektorí mladí ľudia, ktorí vyštudovali učiteľstvo a túžia po práci s deťmi, si splnenie tohto sna jednoducho nemôžu dovoliť. Na výplatu totiž mnohokrát nedostanú ani 500 euro. 


n premiér, Vaše správanie je absolútne nezodpovedné k našim deťom a budúcnosti tejto krajiny. Naša krásna krajina totiž nemá náleziská drahých kameňov, ani ropy. Našou devízou sú ľudia – vzdelaní odborníci, ktorí sú pracovití a čestní. A práve takí ľudia vychádzajú z kvalitných škôl. Ekonómia nás učí, že konkurenčnú výhodu firmy je potrebné udržiavať, rozvíjať a obnovovať, inak sa stratí. Vašou ignoráciou  oprávnených požiadaviek učiteľov sa táto konkurenčná výhoda našej krajiny vytráca. Vytráca sa potichu a pomaly, ale bojím sa, že navždy.  Takže pán premiér, to, že učitelia nie sú Vašou obľúbenou skupinou obyvateľstva je každému jasné a nezostáva nám než to zobrať na vedomie. Ale to, že Vám nezáleží na budúcnosti našich detí a krajiny, to mi už dosť prekáža. 


Dovoľte mi tipnúť si, prečo to tak je. Žeby prieskumy SMERu ukazovali, že učitelia neboli Vašimi voličmi v roku 2012, a tak nie sú Vašou cieľovou skupinou ani vo voľbách 2016? No, a jasné! Deti predsa nevolia! Na rozdiel od dôchodcov cestujúcich „zadarmo“!