Bolo to pred vyše desiatimi rokmi. Sedeli sme v nevábnom parlamentnom bufete a jedli sme tuším tresku s rohlíkom. Vtedy som ešte netušil, že je to najdôležitejšia z množstva debát, aké som kedy s Jánom Langošom absolvoval.
Hovorili sme o hudbe (konkrétne o britskej skupine The Who), o zážitkoch z kysuckých lazov (konkrétne z brízgalských dreveníc), o živote v komunizme (tu som prispel do debaty len detskými spomienkami). Ale najmä o slobode. Čítajte viac>>