Roboty je na Slovensku všade nad hlavu. A predsa práce ubúda a počet ľudí, ktorí strácajú nádej, že si nejakú nájdu, stále rastie. Ako je to možné a čo sa s tým dá robiť?
Aktuálna miera evidovanej nezamestnanosti dosahuje podľa štatistík ÚPSVaR úroveň takmer 15%, čo znamená viac ako 400 tisíc ľudí, ktorí sú bez práce a nejakú si prostredníctvom úradov práce hľadajú. Miera nezamestnanosti je však štatistická veličina, ktorá ukazuje len to, koľko z ľudí v aktívnom veku si práve hľadá zamestnanie prostredníctvom úradov práce. Ak sa všetka pozornosť sústredí na mieru nezamestnanosti, politici sú namiesto vytvárania podmienok pre zvýšenie dopytu po práci v pokušení robiť skôr štatistické hry s číslami (teda opticky znižovať počet ľudí, ktorí si hľadajú prácu). Oveľa podstatnejšie než sledovať mieru nezamestnanosti je zaoberať sa zamestnanosťou. Teda údajom o počte ekonomicky aktívnych v pomere k celkovému počtu ľudí v pracovnom veku. Dnes sme na tom pomerne biedne - zamestnanosť u nás sa podľa štatistík OECD pohybuje na úrovni tesne pod 60% (v OECD sú na tom horšie len Taliansko, Maďarsko a Turecko a za prvými Islandom a Švajčiarskom zaostávame o takmer 20% bodov).
Čítajte viac>>