Štefan Hríb požiadal v Lampe dňa 13. septembra súčasného i minulého ministra vnútra, p. Kaliňáka a p. Lipšica, o stanovisko k možným úsporám vo verejnej správe. Dôvodom bol rozpor, ktorý identifikoval v rozdielnom vyčíslení úspor podľa ex-ministra Lipšica (700 miliónov ročne) a ministra Kaliňáka (300-400 miliónov ročne po ukončení implementácie, 700 miliónov za celé volebné obdobie).

Aby sme nemiešali hrušky s jablkami – v tvrdeniach ministrov nie je rozpor. Lipšicov materiál sa venoval Efektivizácii verejnej správy v SR (EVS). Kaliňákovo ESO sa volá „Efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa“ a venuje sa zlepšovaniu chodu štátnej správy. Keďže štátna správa je len časťou verejnej správy (druhou je samospráva, teda mestá, obce a VÚC), vyčíslenia oboch strán sú v princípe kompatibilné. A bez ohľadu na ďalšie tiež platí, že akákoľvek snaha o zlacnenie chodu štátu je pozitívna.

Minister Kaliňák opakovane priznal, a to mu slúži ku cti, že ESO je postavené na Lipšicovom EVS. Z toho zároveň vyplývajú limity ESa. V zmysle toho, čo vieme, platia 2 fakty: 1. ESO má zefektívniť iba časť verejnej správy, a to štátnu správu. Nič viac, nič menej. 2. ESO nie je skutočná reforma.

EVS malo byť tým materiálom na efektivizáciu verejnej správy. To bol maximálny mandát, aký sa mohol exminister Lipšic v danej konštelácii a koalícii pokúsiť získať. T.j. zámerom bolo prostredníctvom tradičných controllingových nástrojov  (napr. benchmarking) porovnať fungovanie jednotlivých zložiek VS a porovnaním identifikovať rezervy a možné úspory vo VS. Napríklad, že to isté vo VS stojí raz štát 1000€ a inokedy, na inom štátnom úrade, bez problémov aj 3krát toľko. Teda cieľom bolo zefektívnenie, optimalizácia správy implementáciou jednotných štandardov a noriem fungovania ako aj zmena organizačnej štruktúry VS (one-stop-shop concept, dostupnosť do 30 min. atď.). Teda optimalizácia prevádzky a zvýšenie kvality v súčasnosti poskytovaných služieb.

Rovnaké ciele pôvodne prevzalo aj ESO. Neskôr ich ešte zúžilo z celej verejnej správy iba na štátnu správu, zatiaľ primárne miestnu samosprávu. Je to škoda, lebo vláda jednej strany v čase tlaku na znižovanie rozpočtových deficitov umožňovala podstatne viac – umožňovala realizáciu zásadnej reformy. Inšpiratívne skúsenosti sú v mnohých krajinách – obľúbený reformátorský príklad je Nový Zéland, ktorý zredukoval náklady na chod štátu o viac než tretinu zo 44% na 27% HDP (napr. zredukoval počet zamestnancov ministerstva dopravy o 99% z 5600 na 53).

Preto je chybou označovať ESO titulkom reforma. ESO (ani EVS) nebolo a nie je reformou. Nerealizuje audit resp. analýzu štátom poskytovaných služieb z hľadiska ich nevyhnutnosti, nenahraditeľnosti či potreby. Nerealizuje procesný audit ani žiadnu „best practice“ analýzu. Nekladú sa základné reformné otázky: Aká je úloha štátu v každej oblasti života ? Čo by mal štát robiť? Na akej úrovni verejnej správy ? Kto to má platiť ? A keďže sa odpovede na tieto otázky nehľadajú, reforma sa nekoná.

Najdôležitejšie 3 body k reforme VS tak žiaľ v Lampe nezazneli:

  •  Skutočná reforma VS na Slovensku skrýva potenciál určite ďaleko presahujúci 1 miliardu € ročne. Žiadna reforma sa ale nekoná a ani nepripravuje. Pripravujú sa hlavne opatrenia v oblasti teritoriálnej pôsobnosti a rozmiestnenia služieb štátnej správy.
  • Oproti akýmkoľvek potenciálnym úsporám môžu a zrejme aj budú stáť významné straty z neefektívnejšieho verejného obstarávania. Vyše 1200 námietok k návrhu zákona, a to predovšetkým od spolustraníkov ministrov hovorí za všetko. A najväčším problémom nie sú strategické zakázky – tie sú v zákone podľa slov ministra Kaliňáka (pre eTrend.sk) iba ako hromozvod na odpútanie pozornosti. Zásadná neefektivita hrozí pri podlimitných zakázkach – nový proces môže trvať iba 2 hodiny, bude takmer bez kritérií a bez pravidiel, bez písomnej zmluvy a hlavne bez efektívnej možnosti námietok. A to všetko pri zakázkach v státisícoch eúr až do 5 miliónov pri stavebných prácach. Nech by bol pôvodný zámer akýkoľvek, neefektivita a straty štátu sú tu predprogramované. (To sa zrejme úradníci ale hlavne spriatelení dodávatelia potešia !)
  • Najsmutnejší je fakt, že ani vlastní spolustraníci, ako minister Kažimír, schopnosti šetriť ministra Kaliňáka zrejme neveria. Kým Lampa hľadala odpoveď, či by úspora za roky 2013-15 mohla byť Kaliňákových 400 miliónov (50, 150 a 200 miliónov postupne v jednotlivých rokoch), alebo ešte viac podľa Lipšica, odhad resp. stanovisko ministerstva financií leží na stole. V návrhu ŠR na roky 2013-15 sú očakávania na úsporu z titulu ESO nulové, t.j. 0 €. „Najväčšia reforma štátnej správy“ – ako ESO označuje premiér – do rozpočtu cestu nenašla a nemá priniesť (zatiaľ ?) nič. A keď si štátni úradníci nájdu v rozpise rozpočtu nulové očakávania na úspory z titulu ESO, ich priama motivácia k šetreniu bude tiež nulová. Plné čerpanie výdavkov je v zmysle historických skúseností takmer zaručené. Celé rétorické cvičenie vo veci ESO teda prebieha v zmysle slovenského: Reči sa hovoria, chlieb sa je. (Čísla nepustia.) Žiaľ. Horšie je to o to viac, že aj 400 miliónov v najbližších 3 rokoch by pokrylo napríklad požiadavku učiteľov na 10%né zvýšenie platov. Takto ostávajú bokom a pomaly svoje povolanie opúšťajú.

Posledné dve volebné obdobia ukazujú jedno – na skutočnú reformu verejnej správy súčasné polické špičky nemajú. Ani tá „ľavicová“, ani tie „pravicové“. V diskusiách na koaličných radách bývalej pravicovej koalície to bolo počuť na úkor exministra vnútra a jeho snahy o zefektívnenie verejnej správy žiaľ príliš hlasno. Status quo vyhovuje veľkej časti súčasných politikov. A dopláca naň veľká väčšina slušných občanov Slovenska – v nekvalitných službách i v deficitnom rozpočte a rastúcich dlhoch. Aj preto treba Slovensko postaviť odznova.

Marcel Klimek

Makroekonóm, bývalý Vedúci služobného úradu MV SR

Článok bol zverejnený v časopise .týždeň č. 39/2012.