NOVÝ MODEL NEZÁVISLÉHO FINANCOVANIA CIRKVÍ A OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI

- LEGISLATÍVNY ZÁMER PRE VEREJNÚ DISKUSIU -



Organizácie občianskej spoločnosti a cirkvi potrebujú byť slobodné a nezávislé od štátu.

Na druhej strane, je v záujme štátu samotného, aby vytvoril podmienky a prostredie, v ktorom dokážu nielen plnohodnotne fungovať, ale aj rozvíjať svoju činnosť v prospech občanov a veriacich.

Sme si plne vedomí toho, že akákoľvek zmena v systéme financovania cirkví a občianskej spoločnosti musí byť výsledkom dohody všetkých zúčastnených strán. Chceme nadviazať na rozhovory a riešenia, ktoré s predstaviteľmi cirkví počas vlády Ivety Radičovej viedol minister kultúry Daniel Krajcer, a ktoré odštartovali cestu k hľadaniu úspešného a všeobecne prijateľného riešenia.

Hnutie NOVA prichádza do verejnej diskusie s návrhom, ktorý odstraňuje previazanosť a závislosť cirkví a inštitúcií občianskej spoločnosti od vládnej moci. Zároveň vytvára priestor pre celkové zvýšenie financií, plynúcich na tieto účely, avšak nie z rozhodnutia politikov, ale občanov samotných. Zároveň nezabúda na obnovu a rozvoj slovenského kultúrneho a historického dedičstva.

Stav, ktorý upravuje komunistický zákon z roku 1949, nie je zdravý pre žiadnu z týchto strán. Duchovné veci nemajú byť predmetom svetskej politiky a rozhodovania na úrovni predstaviteľov vlády či parlamentu.

Rovnako stav, v ktorom štát pravidelne hrozí inštitúciám tretieho sektora znižovaním percenta podielu dane poukazovanej na verejnoprospešný účel je zdrojom napätia a politického tlaku vlády pri vyjednávaní so zástupcami občianskej spoločnosti.


NAŠE RIEŠENIE:

Navrhujeme zavedenie systému, pri ktorom môže každý daňovník (fyzická osoba) rozhodnúť o poukázaní 1 % zo svojho daňového základu cirkvám a organizáciám tretieho sektora podľa vlastného uváženia.

Túto sumu môže daňovník prerozdeliť medzi viacerých oprávnených príjemcov.
Tento model nezvyšuje daňovú povinnosť daňovníka.

Na rozdiel od súčasného systému daňovej asignácie dochádza k razantnému zvýšeniu sumy dane, o ktorej rozhoduje občan. Namiesto 2 % zo zaplatenej dane totiž občan môže poukázať až 1 % celkového daňového základu.




Výsledkom takéhoto riešenia je väčšia sloboda pre daňovníkov, ktorí môžu sami a nezávisle rozhodnúť o využití časti svojho daňového základu.

Posilňuje sa tým občianska spoločnosť a treťosektorové aktivity. Zvyšuje sa aj objem finančných prostriedkov na kultúru, šport či ďalšie verejnoprospešné aktivity.

Väčšiu slobodu získajú aj cirkvi, ktoré tak nebudú závislé od financovania štátu.

Viac financií bude smerovať aj do oblasti obnovy kultúrneho dedičstva. Ak niektorí z občanov nerozhodne o poukázaní 1 % zo svojho daňového základu, takéto prostriedky sa automaticky presmerujú do novozriadeného Fondu na obnovu kultúrneho dedičstva. Tu sa prerozdelia na opravu kultúrnych pamiatok, a to v pomere ½ na sakrálne pamiatky a ½ na ostatné pamiatky.

Oprávnenými príjemcami novej asignácie teda budú:
registrované cirkvi a náboženské spoločnosti,
organizácie tretieho sektora z platného zoznamu oprávnených uchádzačov,
štát, ktorý neasignovanú sumu použije na obnovu národných kultúrnych pamiatok, a to v pomere 50 % NKP vo vlastníctve cirkví a 50 % NKP vo vlastníctve necirkevných subjektov (štát, samospráva, právnické a fyzické osoby).
Návrh je v súlade so širšou koncepciou zrovnoprávnenia verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych, kultúrnych a ďalších služieb, ktorý Hnutie NOVA podporuje.


FINANČNÉ DOPADY NAVRHOVANÉHO MODELU:

Podľa aktualizovanej prognózy Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií by suma 1 % základu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v roku 2015 mala tesne presiahnuť hodnotu 100 miliónov eur. Odhadovaná hodnota 2 % dane poukazovaných právnickými osobami by v roku 2015 mala dosiahnuť približne 22 miliónov eur.

Celková výška daňových asignácií určená pre inštitúcie občianskej spoločnosti v roku 2015 by mala (vrátane asignácie právnických osôb) dosiahnuť výšku približne 45 miliónov eur. Dotácie pre cirkvi a náboženské spoločnosti sú rozpočtované na úrovni 37,4 milióna eur. Celkový príspevok na rovnaký účel, ako novo navrhovaná asignácia, teda dosahuje úroveň približne 82,4 milióna eur.

Celkový príjem cirkví a tretieho sektora by teda v navrhovanom systéme mal vzrásť o zhruba 50 % (z 82 na približne 125 miliónov eur v roku 2015).

Ďalšie dodatočné zdroje je možné nájsť v rozpočte verejného sektora, kde dôjde nahradeniu existujúcich výdavkov novým Fondom na obnovu kultúrneho dedičstva (s perspektívne vyšším rozpočtom. Napríklad v kapitole Ministerstva kultúry (presun programu „Obnovme si svoj dom“), v kapitole všeobecnej pokladničnej správy (dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre obce, sanačné a rekonštrukčné práce Rusovce, a pod.).

V rámci tohto nového modelu je v diskusii so všetkými stranami možné zvážiť zmeny v platnej úprave daňovej asignácie právnickými osobami (ktorého percento má i tak klesajúcu tendenciu). Alternatívou, okrem ponechania súčasného systému, je napríklad nahradenie asignácie právnickými osobami možnosťou odpočítať časť darov do stanovenej výšky od daňového základu. Takéto riešenie by podporilo spoluúčasť firiem na charite (odpočítavala by sa časť, nie celý ich dar), a prispelo by k zabezpečeniu viaczdrojového financovania kultúrnych a iných aktivít.

Celkovo je však i model zachovania či zmeny fungovania daňovej asignácie právnickými osobami potrebné podrobiť dôkladnej odbornej diskusii s predstaviteľmi tretieho sektora.


PRECHODNÉ OBDOBIE:

Na zabezpečenie plynulého prechodu na nový systém financovania cirkví a náboženských spoločností sa navrhuje prechodné obdobie 10 rokov, počas ktorých sa bude cirkvám dorovnávať prípadný rozdiel medzi výnosom z asignácie a výškou adresnej dotácie, ktorú cirkvi dostávajú zo štátneho rozpočtu. Po piatich rokoch bude dorovnávanie postupne klesať.

Nemôže tak dôjsť k finančnému znevýhodneniu cirkví v období, kým si daňovníci nezvyknú na nový model ich financovania.