Dnes oslavujeme 25. výročie Nežnej revolúcie. Vtedy, v mrazivom novembri 1989, mnohí z nás stáli na námestiach, aby nahlas povedali: „Chceme žiť ako slobodní ľudia!“ Neslobodný režim sa zrútil, tie státisíce nahnevaných a po lepšom živote túžiacich ľudí ho zrútili. Pre tých z nás, ktorí sme to zažili, to bude navždy jeden z najkrajších okamihov našich životov.
 
Tých 25 slobodných rokov je pre Slovensko najdlhším neprerušeným obdobím slobody v našich dejinách. Dnes sa už na Slovensku rodí druhá generácia v slobode. V slobode, ktorá je nedokonalá rovnako ako sme nedokonalí my sami. V slobode, ktorá nie je ničím zadarmo a naveky daným, ale ktorú musí každý z nás svojimi malými aj veľkými činmi každý deň ochraňovať a brániť. V tom spočíva naša zodpovednosť, bez ktorej sloboda nemôže prežiť.
 
Tých 25 rokov slobody bolo časom, kedy sa po desaťročiach zatuchnutého prešľapovania začali naše osobné aj spoločenské dejiny rútiť závratnou rýchlosťou. Ťažká ekonomická transformácia, rozpad Československa, mafianizácia politiky a donebavolajúce rozkrádanie. Nekvalitné verejné služby, nezáujem o životné prostredie, necitlivosť k slabším a potrebným. Ale aj prvý závan ekonomickej prosperity, začlenenie do euroatlantického spoločenstva slobodných štátov. A najmä – množstvo slobodných volieb, v ktorých sme si volili našich reprezentantov a zástupcov. Niekedy lepšie, inokedy horšie, ale vždy slobodne, a to je jeden z obrovských darov Novembra 1989.
 
Aj dnes máme o čo bojovať. Akútnych hrozieb pre pre našu slobodu žiaľ neubúda. Prichádzajú zo zahraničia, kde slobodu potláčajúci Putinov režim oživil imperiálne chute Ruska, ktoré sa nebezpečne dotýkajú celej strednej Európy, aj nás. A prichádzajú aj zvnútra, kde si systematicky upevňuje moc malá skupina oligarchov, drancujúca našu krajinu, kupujúca si politický vplyv a zneužívajúca bezpečnostné inštitúcie na svoje „podnikanie“ aj na vybavovanie si účtov so svojimi oponentami.
 
Najväčším záujmom všetkých tých, ktorí tieto hrozby šíria a stelesňujú, je naša apatia a rezignácia. Ale tých 25 rokov nám dalo aj silnú lekciu, že ak nerezignujeme a nemlčíme, nakoniec vyhráme. Aj dnes je teda čas neskoniť hlavu a nemlčať. Ak chceme žiť v slobode my, a ak chceme, aby v slobode žili aj naše deti, nemáme na výber. Svoje malé každodenné „Novembre“ si musíme vybojovať my sami.
 
Prvý demokratický prezident Československa po páde komunistického režimu, Václav Havel, vo svojom prvom novoročnom prejave 1. januára 1990, okrem iného povedal: "Možná se ptáte, o jaké republice sním. Odpovím vám. O republice samostatné, svobodné, demokratické, o republice hospodářsky prosperující a zároveň sociálně spravedlivé, skrátka o republice lidské, která slouží člověku, a proto má naději, že člověk poslouží jí."
 
Tento sen spred štvrťstoročia, s ktorým sa bezozvyšku stotožňujeme, je aj dnes stále rovnako aktuálny. Sme pripravení urobiť všetko pre jeho uskutočnenie.