Musím sa priznať, že milujem. Milujem dve ženy. Našťastie o tom obe vedia a tolerujú mi to. Asi tej tolerancii pomáha aj fakt, že jedna je moja manželka Andrea a druhá moja dcéra Zuzka. Ale okrem žien mám aj iné lásky. O jednej som písal tu. Tou ďalšou je Slovensko. Píšem to aj s vedomím, že si teraz väčšina čitateľov povzdychne: Ach to je ale frázoidný magor! Nemôžem si pomôcť. Je to tak. Píšem slová “Milujem Slovensko” s tichou nádejou, že ma aspoň niekto pochopí.
Nebola to láska na prvý pohľad. Milovať Slovensko na prvý pohľad, to sa môže podariť iba cudzincovi, ktorý sa náhodou na Slovensko zatúla a zrazu sa doň zamiluje. Zostane tu žiť, ožení sa tu a vychováva tu svoje deti. Ako napríklad Ben Pascoe z kaviarne Next Apache. Keď prišiel z Kanady do Európy, najskôr zakotvil v Prahe. Ľudia zo Zámoria sa často do Prahy zamilujú. Ale Ben nie. Hľadal niečo menšie a útulnejšie. Raz mu kamarát poradil, že kúsok na východ je nejaká Bratislava. Tak ju Ben skúsil a už tu zostal. A keďže to tu u nás má rád, tento jeho vzťah mení veci k lepšiemu. Ben začal u nás na Panenskej organizovať susedské párty a vytvoril komunitu, v ktorej sa cítime lepšie ako to bolo v časoch pred ním. Treba povedať, že vzťah Bena a Slovenska je vyvážený. Nielen Ben mení Slovensko k lepšiemu ale aj Slovensko mení Bena k lepšiemu. Už nepije tie západné patoky. Prešiel na borovičku.
Čítajte viac>>