Vždy som si myslel, že pán Lajčák je prototypom servilného plechového kohúta na streche, ktorý sa otáča presne podľa prieniku vetrov, ktoré vejú z Moskvy, Bruselu, Berlína a Washingtonu. Hlavne nevytŕčať, nikoho nenaštvať, nemať názor, vyčkávať, ako to dopadne, a potom sa pridať k väčšine. Ale po udalostiach na Ukrajine vidím, že som sa mýlil. Minimálne rovnakým géniom zahraničnej politiky, ak nie väčším, je aj poľský minister zahraničných vecí Sikorski.

Keď Majdan skandoval po slovensky "Ďakujeme, ďakujeme" po vystúpení Daniela Lipšica, ktorý podporil demonštrantov, pán Lajčák zaujímal zdržanlivé stanovisko. Jeho smerácki kolegovia v parlamente viedli reči o tom, že sa Slovensko nemôže pridávať ani na jednu stranu sporu a že Lipšic ohrozuje vyváženú zahraničnopolitickú líniu Slovenska.

Čítajte viac: