V nedeľu som si v Kostole sv. Štefan Uhorského v Bratislave, ľudovo u Kapucínov, vypočul pastiersky list mojich biskupov. Úmyselne píšem mojich, pretože vierovyznaním som katolík. Pokrstený som bol v dospelom veku ako 27 ročný. K viere v Boha, k Cirkvi ako aj k cirkevnej hierarchii som si roky hľadal vzťah. Musel som sa vyrovnávať okrem iného s tým, že aj kňazi, biskupi a kardináli sú iba hriešni ľudia. Tak ako ja. Niektorí sme nehodní, niektorí hriešni a veľmi málo z nás svätí. A preto mám ako katolík právo v mnohých otázkach netýkajúcich sa dogiem viery s mojimi biskupmi súhlasiť alebo nesúhlasiť. Ale túto nedeľu som sa po prečítaní pastierskeho listu našich biskupov ako nad prvým zamyslel nad tým, či som mal už niekedy takýto pocit: Že mi naši biskupi hovoria z duše. V posledných rokoch mi často zostáva rozum stáť nad mnohými informáciami, ktoré k nám dorazia zo spriateleného západu. Napríklad nad tým, že si britskí rodičia už nemôžu do pasu svojho dieťaťa napísať “otec” a “matka”. Že podobne ako vo Francúzsku môžu uvádzať iba “rodič 1” a rodič 2”. Čítajte viac>>