Verejný sektor pôsobil počas krízy viac proti rastu ekonomiky ako v jej prospech.   Onedlho uplynie už päť rokov, čo udrela kríza plnou silou. Ako si väčšina pamätá, začala sa ako finančná kríza, keď viaceré finančné inštitúcie v USA i v Európe doplatili na nezodpovedné investície napríklad do balíkov podradných hypotekárnych úverov. Druhotne, následkom pádu viacerých bánk a poisťovní, sa dostali do problémov ďalšie a ďalšie inštitúcie. Celosvetový finančný systém bol na pokraji úplného kolapsu a vlády museli zachraňovať krachujúce banky a poisťovne z verejných zdrojov. Tu sa ukázali slabiny dnešného globálneho systému – príliš veľké finančné inštitúcie, ktorých pád by mal nedozerné dôsledky a preregulovanosť finančného sektora – ktoré priniesli veľký morálny hazard pri rozhodovaní manažérov. Celkové náklady na záchranu bánk v EÚ sa blížia k 500 mld. eur. Toto číslo bude ešte vyššie, keď sa ukážu výsledky budúcoročnej kontroly kvality aktív bánk s následným stresovým testovaním. Jej úlohou bude identifikovať objem chýbajúceho kapitálu v bankách, ktorý v niektorých prípadoch určite bude potrebné doplniť aj z verejných zdrojov. Naproti tomu, Slovensko prežilo prvú fázu krízy – finančnú, v podstate bez väčších problémov. Banky i poisťovne mali vo svojich portfóliách nízky podiel toxických aktív, a tak straty boli malé a neovplyvnili celkovú finančnú stabilitu. Bolo to najmä preto, lebo mali pred krízou dostatok možností na umiestnenie voľných zdrojov do rýchlo rastúcej domácej ekonomiky. Navyše, banky dokázali financovať rast slovenskej ekonomiky z veľkej časti z domácich zdrojov. Pre ne bol preto najhorším rokom rok 2009, keď nastal prepad ekonomickej aktivity, podniky krachovali a  prudko rástla nezamestnanosť. Bankový sektor však ostal v zisku, aj keď v nižšom asi o polovicu, a dostatočné kapitálové vybavenie bankám umožnilo bez problémov prežiť toto ťažké obdobie. Čo je však dôležité, žiadna banka ani poisťovňa neskrachovala a na rozdiel od väčšiny členských štátov únie, verejné zdroje sa nemuseli použiť na záchranu finančných inštitúcií. Naopak, u nás bankový sektor čoraz viac prispieva svojimi daňami i bankovým odvodom k stabilite verejných financií.   Čítajte viac>>