Minister financií nedávno ukázal návrh rozpočtu na budúci rok. Hlavní aktéri tohto pôsobivého predstavenia, premiér Fico a minister Kažimír, nešetrili úsmevmi. Verejnosti oznámili, že nás čakajú lepšie časy. Končí sa únava z krízy (rozumej končí sa šetrenie) a s pokrízovým rozpočtom, ako ho nazval samotný premiér, ideme v ústrety sociálnemu zmieru. Ha hornej palube sa tak začal bál, zatiaľ čo v podpalubí zateká. Hrubý verejný dlh sa nám za šesť rokov (2008 až 2014) zdvojnásobí, a to je veľmi strmý nárast. Takto kedysi začínalo Grécko. V budúcom roku si Kažimír naplánoval dlh na úrovni 56,8 percenta. Len 0,2 percenta pod hranicou, prelomením ktorej vzniká povinnosť zostaviť vyrovnaný rozpočet. Znamenalo by to najväčšie škrty v novodobej histórii Slovenska, v objeme približne troch miliárd eur. To by už vláda nediskutovala o tom, o koľko percent pridá učiteľom, sestričkám, obciam. To by bola diskusia o tom, o koľko percent sa znížia platy vo verejnej správe, o koľko sa znížia dôchodky, a možno by sme sa dožili aj čohosi amerického – odstávky vlády. Minister Kažimír tak môže byť historický prvým, kto uviazne v dlhovej pasci. Ale naspäť k rozpočtu. Je to rozpočet prezidentský a údržbársky. V apríli budú prezidentské voľby a v nich má obrovské (aj keď zatiaľ mediálne nepriznané) osobné ambície práve premiér Fico. A tak začína pomaly, ale iste púšťať perie. Platy štátnych zamestnancov sa majú zvýšiť o 16 eur mesačne, každému o rovnakú pevnú sumu. Väčšie rovnostárstvo v karpatskej kotline nebolo ani za čias komunizmu. Vláda ide znížiť firemné dane z 23 na 22 percent. Oznamuje to len deväť mesiacov po tom, čo tie isté firemné dane zvýšila z 19 na 23 percent. Z pohľadu ekonómie je to zlyhanie ekonomickej politiky a diletantská metóda pokusov a omylov. Z pohľadu ministra Kažimíra kontinuita. Tak si vyberte.   Čítajte viac>>