Socialisti v Európe sa boja aj sociálnych nepokojov, a preto vytvorili silný tlak na pomalšie znižovanie rozpočtových deficitov. Odštartovali to Francúzi, o ktorých nemecký eurokomisár Günther Öttinger vyhlásil, že nie sú schopní zvládnuť krízu. Nasledovalo Španielsko. Slovensko už ani nebude musieť strácať čas žiadosťami. Eurokomisár Oli Rehn ich udelil všetkým krajinám, ktoré budú mať deficit do troch percent, verejný dlh pod 60 percent a výkonnosť ekonomiky pod jej potenciálom. Takáto krajina môže spomaliť tempo konsolidácie o výšku výdavkov, ktoré sú použité na kofinancovanie štrukturálnych fondov. Kažimír to nazýva „podanou rukou“. Možno pre politikov. Určite nie pre generácie, ktoré prídu po nás a dlhy budú musieť splácať. A to je voda na mlyn slovenských socialistov. Pôvodne mali v pláne v roku 2014 znížiť deficit na 2,6 percenta, najnovšie to už bude 2,9. Z európskej fiškálnej zmluvy sa tak stáva trhací kalendár. Pri predstavení návrhu rozpočtu na budúci rok sa premiér Fico tešil z faktu, že Slovensko má tretí najnižší dlh v eurozóne. Buď zabudol (alebo nevie), že nominálna výška dlhu ešte nič neznamená. Dokonca ani tá, ktorá je prepočítaná k výkonu ekonomiky. Ak totiž povieme, že máme tretí najnižší dlh, potom musíme jedným dychom dodať, že sme jednou z najzraniteľnejších ekonomík v eurozóne. Prečo? Lebo sme veľmi otvorenou ekonomikou (stačí celopodniková dovolenka vo Volkswagene a výrazne klesá HDP), lebo sme veľmi malou ekonomikou (ktorá sa nemôže spoliehať na rast cez domácu spotrebu) a nakoniec, lebo približne 10 percent príjmov štátneho rozpočtu minieme na výdavky na obsluhu verejného dlhu. Takže nárast jeho úročenia už o dva percentuálne body nám môže spôsobiť fatálne problémy. Ešte nedávno by o tom vedeli hovoriť Španielsko a Taliansko.   Čítajte viac>>