Slovensko je dnes otvorenejšie a účasť občanov na spravovaní krajiny je väčšia, ako kedykoľvek v minulosti. Dôvod k spokojnosti to však nie je. Jednak sa stále máme kam posúvať, ale a najmä, stále je tu reálna hrozba návratu naspäť. Túto hrozbu dokazujú príklady z troch krajských miest, ktoré sú ukážkou samospráv, ktoré sa občanov boja a snažia sa pred nimi skryť. Vo všetkých prípadoch ide o snahu skryť pred občanmi rokovania orgánov samospráv, ktoré majú slúžiť aj na bližšiu komunikáciu medzi občanmi a zvolenými reprezentantmi. V prvom prípade ide o mestskú radu, v druhom o výbory mestských častí a v treťom o komisie zriadené pri mestskom zastupiteľstve.

Prešov

Koncom apríla rozhodlo zastupiteľstvo Prešova o tom, že zvukové záznamy zo zasadnutí mestskej rady sa nebudú archivovať a nebudú tak k dispozícii verejnosti. Za túto absurdnosť hlasovali všetci, okrem jediného poslanca R. Drutarovského (NOVA). Rozhodnutiu predchádzala žiadosť občana, ktorý na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadoval zvukový záznam z jedného konkrétneho rokovania mestskej rady. Záznam mu radnica odmietla vydať, voči čomu sa občan odvolal. Medzitým úrad rýchlo pripravil novelu rokovacieho poriadku, ktorú schválili poslanci a záznamy sú preč. S otravným občanom si v Prešove poradili. Nebudú sa s ním naťahovať o to, či na informáciu má nárok alebo nie. Informáciu rovno zničia.

Nitra

Poslanci mestského zastupiteľstva (SMER a KDH) predkladajú novelu rokovacieho poriadku, ktorou chcú urobiť zasadnutia výborov mestských častí neverejné. Podľa zákona o obecnom zriadení je výbor mestskej časti zložený z poslancov danej mestskej časti. V iných mestách využívajú výbory mestských častí na stretnutia s občanmi a spoločné hľadanie riešení lokálnych problémov. Uzatvorenie rokovaní výborov pred občanmi je neopodstatnené a iba skrývaním sa pred občanmi.

Žilina

V Žiline sa pokúsili mestskí poslanci sprístupniť rokovania komisií zriadených pri mestskom zastupiteľstve občanom. Narazili na odpor primátora (SMER), ktorý rozhodnutie poslancov vetoval. Zákon definuje komisie ako odborné, iniciatívne a poradné orgány, ktoré sú zložené z poslancov a ďalších osôb. Neexistuje jediný dôvod, pre ktorý by občan nemal právo ísť sa pozrieť na rokovanie komisie a prípadne sa do jej rokovania aj aktívne zapojiť. Opäť ide iba o snahu skryť sa a nenechať sa otravovať.

Tieto tri príklady z krajských (!) miest dokazujú, že otvorené a transparentné vládnutie na Slovensku nie je samozrejmosťou a že pokusy skryť sa pred občianskou kontrolou tu sú a isto budú aj v budúcnosti. Je jasné, že nás čaká ešte dlhý zápas o otvorené Slovensko. Samozrejme, miest a obcí, kde chápu politiku inak a svoje obce a mestá spravujú otvorene a so zapojením občanov, je dnes na Slovensku veľa.

Aby nedochádzalo k podobným pokusom zatiahnuť rolety, mala by byť prijatá novela zákona o obecnom zriadení, na základe ktorej by boli rokovania všetkých orgánov samospráv verejné.

http://www.nova-samosprava.sk/blog