"Bolo to horšie než zločin, bola to chyba." Túto vetu vyslovil pred vyše 200 rokmi jeden z Napoleonových najbližších spolupracovníkov o poprave Bonapartovho potenciálneho nasledovníka. Nič výstižnejšie sa povedať nedá o návrhu štátneho rozpočtu vlády Roberta Fica na rok 2013. Zo všetkých možných ciest na zníženie deficitu si vláda vybrala tú najhoršiu. Namiesto zlepšovania výberu DPH a šetrenia verejných výdavkov sa vybrala cestou likvidácie živnostníkov, podnikateľov a druhého dôchodkového piliera.
 
Návrh rozpočtu Ficovej vlády sa dá oceniť iba v jedinom parametri – a tým je plánované zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3% HDP v nasledujúcom roku.
 
Ani táto jediná pozitívna črta rozpočtu však nie je tak celkom rozhodnutím tejto vlády. Je to náš záväzok voči EÚ a jeho nesplnenie by malo za následok sankcie od Únie a výrazné zhoršenie podmienok, za akých by si Slovensko dokázalo požičiavať peniaze.
 
Kľúčový parameter rozpočtu – zníženie deficitu – je postavený na očakávaniach slušného rastu ekonomiky a oveľa lepších príjmov štátu z vyšších daní a odvodov. Neobsahuje takmer nijaké úspory.
 
Prakticky celá Ficova konsolidácia verejných financií tak dopadne priamo na plecia daňových poplatníkov. Na strane dodatočných vyšších príjmov Ficova vláda očakáva viac než 400-krát viac než na strane očakávaných úspor.
 
Takmer všetky opatrenia vlády na príjmovej strane sú pritom úplným opakom toho, čo dnes Slovensko potrebuje, aby ľudia žili lepšie.
 
  • Zmrzačenie 2. piliera (najväčšia časť „konsolidácie“) síce prinesie okamžitú úľavu pre vládu, ale tiež oveľa nižšie dôchodky pre budúcich dôchodcov, ktorí sa o 20 či 30 rokov vinou demografického vývoja nedočkajú penzií, aké im dnes priebežný systém sľubuje.
  • Výrazné zvýšenie odvodov pre živnostíkov spôsobí, že mnohí stratia prácu a väčšina stratí motiváciu snažiť sa lepšie zabezpečiť seba a svoje rodiny.
  • Zaťaženie práce na dohodu vysokými odvodmi spôsobí, že väčšina dohodárov nebude mať nijakú motiváciu pracovať.
  • Zvýšenie daní pre podniky (spolu s ďalšími opatreniami Ficovej vlády) bude mať za následok zastavenie vytvárania nových pracovných miest, a v mnohých prípadoch aj prepúšťanie.
  • Selektívne dane pre banky a regulované odvetvia v skutočnosti zaplatia spotrebitelia v drahších službách. To isté platí o ďalších výrazne zvýšených poplatkoch, napríklad za registráciu auta.
 
Všetky tieto opatrenia oberú každého občana o desiatky až stovky eur mesačne, výrazne obmedia rast ekonomiky, zhoršia nezamestnanosť a zvýšia motiváciu obchádzať platenie daní a odvodov, optimalizovať alebo pracovať na čierno.
 
Ficova vláda pritom mala na výber aj množstvo iných, oveľa lepších opatrení. Dôslednou reformou verejnej správy a dôsledným bojom s únikmi na DPH mohla hneď v prvom roku ušetriť stovky miliónov eur a nemusela likvidovať živnostníkov, dohodárov a pracovné miesta.
 
Stovky miliónov mohla okamžite ušetriť aj na zastavení rozdávania nezmyselných dotácií spriateleným firmám, zastavení nákupov rôznych zbytočných a predražených tovarov a služieb.
 
Ak by to Ficova vláda urobila, nemusela by zo všetkých strán žmýkať slušných ľudí, neohrozovala by ekonomický rast a pracovné miesta, a mala by aj napríklad aj na dôstojné zvýšenie platov učiteľov.