Približne pred rokom rezonoval na slovenskom internete silný príbeh o chudobe na Slovensku. Jeho podstatná časť znela takto: "Predo mnou v lekárni v rade stála starká, s receptom a kartičkou poistenca v ruke. Tenkým hláskom sa spýtala lekárničky, koľko tie lieky budú stáť. "12,60" - znela odpoveď. "Koľko? 2,60?" - spýtala sa nahluchlá babka. "Nie, teta, nie 2,60, ale 12,60." Starká zostala stáť, sklonila hlavu. V ruke ten recept a kartička poistenca. "Tak čo, chcete tie lieky?" -spýtala sa už nevrlo lekárnička. Stará pani sa len potichu otočila, povedalaďakujem a pomaly vyšla von. Zaplatila som svoje lieky a keď som vychádzala pred lekáreň, našla som ju sedieť na stoličkách, čo tam sú a plakať. Potichu, poriadne sa zadúšajúc. "Pani, čo sa deje, potrebujete pomôcť?" -pýtam sa. "Nie, ďakujem, len som si prišla vybrať lieky a nemôžem si ich dovoliť." Plač. Áno. Možno som hlúpa, naivná a možno kompletne debilná, keď sama s R. pomaly nemám čo žrať. Ale tých hlúpych 12,60 eur, ktoré som s ňou pri okienku za lieky zaplatila, bolo dobre využitých." (Celý blog M. Ábelovej na prečítanie tu.)

Čítajte viac: