Naštartovanie sociálnej ekonomiky v regiónoch potrebuje aj dobrý zákon.
420 pripomienok k jeho novele však optimizmus nevyvoláva.
 


„V uplynulých týždňoch sme s modelovým príkladom obecného – sociálneho podniku v Raslaviciach oboznámili takmer 120 starostov, pracovníkov obecných a miestnych úradov či predstaviteľov samosprávy. V Raslaviciach sa za dva a pol roka podarilo zamestnať v obecnom podniku 90 ľudí, z toho asi tretinu Rómov. Okrem stavebnej činnosti, či autodopravy sa venujú aj poľnohospodárstvu. Kedysi nezamestnateľní dnes majú pravidelný príjem, prácu, zlepšila sa im životná úroveň a spolužitie v obci. Toto je určite forma ako zlepšiť zamestnanosť marginalizovaných skupín, ale aj cesta ako naštartovať sociálnu ekonomiku v zaostalých regiónoch,“ vysvetľuje koordinátorka projektu Mária Biľová.

Viac než 70 účastníkov sa s problematikou sociálnej ekonomiky oboznámilo práve počas konferencie Cesta k sebestačnosti v Prešove. „Som rada, že si na ňu našli čas aj poslanci Národnej rady SR: Gábor Grendel predseda hnutia Nova a Martin Fecko  z OĽANO, člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Na záver projektu pripravíme metodiku efektívneho modelu fungovania sociálneho podniku, ktorú budú môcť obce a mestá využiť. Starostovia však budú potrebovať aj zmenu legislatívy a úpravu postavenie sociálnych podnikov,“ dodala M. Biľová.

Predseda hnutia Nova Gábor Grendel pripomenul, že v národnej rade je práve v rokovaní novela zákona o sociálnej ekonomike a podnikoch. „Ale k tomuto návrhu z dielne ministerstva práce a sociálnych vecí je 420 pripomienok, z toho 160 zásadných, čo nesvedčí o jeho kvalite,“  uviedol. „Budeme sa snažiť presvedčiť kolegov v parlamente, aby sme využili závery z celého projektu, a predložím také pozmeňujúce návrhy, aby sa podarilo pripraviť zákon, ktorý pomôže obciam naštartovať efektívny model sociálnych podnikov, nie komplikovať im život.“
Sociálne podniky pritom môžu na zlepšenie zamestnanosti a sociálnej situácie využiť nielen na vidieku ale aj v mestách. Hovorí primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová: „Mesačne aktivizujeme v Prešove približne 350 ľudí. Je medzi nimi veľa schopných, chceme pripraviť obecný podnik, kde by si našli stálu prácu. Som presvedčená, že obecné alebo sociálne podniky sú príležitosťou aj pre  väčšie mestá a obce, aby takto zamestnali ľudí. Nemuseli by sme potom hľadať veľké firmy na rekonštrukcie, údržbu škôl, chodníkov a podobne. Máme vlastných ľudí, ktorí by tieto služby mohli vykonávať, mali by riadny príjem a mesto by to stálo oveľa menej. Budem rada, ak sa nám v Prešove podarí tento model využiť.“

Podobne chce skúsenosti zo sociálnych podnikov využiť aj nový predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Pre časovú zaneprázdnenosť sa účastníkom konferencie v Prešov prihovoril prostredníctvom priamej sociálnej siete: „Určite využijeme závery z konferencie Cesta k sebestačnosti. A takisto metodiku na to, aby sa zlepšila situácia občanov v regiónoch východného Slovenska.“ Nový košický župan budem s realizátormi projektu Cesta k sebestačnosti intenzívne komunikovať. Viacerí novozvolení poslanci košického či prešovského VÚC, ktorí sa na projekte zúčastnili, označili raslavický model sociálneho podniku za revolučnú myšlienku, ktorú budú presadzovať pre všetky obce.   

Hlavný speaker konferencie Arnold Hatch, Prezident Asociácie miestnych zastupiteľstiev Severného Írska, komunálny poslanec a koordinátor Komisie pre prírodné zdroje pri ECR v Bruseli, uviedol, že problém s vyľudňovaním vidieka, odchodom mladých a s krízou v poľnohospodárskom sektore sa trápia skoro všetky krajiny Európy. „V Severnom Írsku máme veľký počet rodinných fariem, väčšina obyvateľov Severného Írska pracuje práve v poľnohospodárstve, napriek tomu sme pocítili dopad krízy v poľnohospodárskom sektore a obávame sa Brexitu. Mladí ľudia totiž masovo opúšťajú vidiek a prestávajú robiť v poľnohospodárstve.“

V Severnom Írsku sa však rozhodli tento problém razantne riešiť. Na to, aby zvrátili trend odlivu mladých ľudí, bol v roku 2015 bol prijatý program na roky 2014 - 2020 v celkovej výške 760 miliónov eur. „Financie z neho slúžia na rozvoj vidieka, na budovanie jeho konkurencieschopnosti. Farmy môžu využiť financie priamo na svoju modernizáciu a ekologizáciu výroby. Pomáha to vytvárať pracovné miesta na lokálnej úrovni, je to priama podpora miestnych malých podnikateľov, najmä mladých,“ hovorí Arnold Hatch. Nepotrebné sýpky sa tak menia na konferenčné priestory, zastarané nefunkčné mlyny na jazierka so pstruhmi, kde si môže každý sám uloviť rybu, a je to zároveň výborný priestor na vzdelávanie detí. 

„Vidiek je v Európe podobný bez ohľadu na krajinu. Mnohé nápady a riešenia, ktoré ponúkol Arnold Hatch, sa už dnes dajú aplikovať aj u nás na lokálnej úrovni,“ uviedla koorinátorka projektu M. Biľová. Príkladom môže byť aj jedinečný projekt, ktorý v rámci svojho príspevku  Rómovia záhradníci alebo sociálna inklúzia na sociálnej farme v praxi predstavil Štefan Straka, manažér ekozáhrady Grodzin, držiteľ Konfuciovej ceny v rámci UNESCO a  Biela vrana za rok 2017.