Vstup Slovenska do EÚ, ktorého 10. výročie si práve pripomíname, bol správnym a pre budúcnosť našej krajiny nesmierne dôležitým rozhodnutím.

Naša cesta do EÚ rozhodne nebola jednoduchá. V čase Mečiarovej vlády (1994-1998) bolo Slovensko oprávnene považované za „čiernu dieru Európy“. Vtedajšia vláda zneužívala štátne inštitúcie, potláčala demokratické pravidlá a opozíciu, prenasledovala novinárov čoraz viac slúžila ruským zahranično-politickým a bezpečnostným záujmom, čo postupne viedlo k vyradeniu Slovenska z integračných procesov do EÚ a NATO. Bez Európskej únie by sme „čiernou dierou“ boli aj dnes. A možno by sme sa teraz búrili voči autokracii tak, ako nedávno Ukrajinci. Túžili by sme po Západe, ale dnes by bolo neporovnateľne zložitejšie stať sa jeho súčasťou. V roku 1998 sme sa však vo voľbách rozhodli pre zmenu, spoločne sme to zvládli a úspešne sme vstúpili medzi európsku elitu.

Dnes, po 10 rokoch v Únii, považujeme Slovensko za pasívneho člena. Okrem povinných jázd, ako bolo prijatie eura a vstup do Schengenského priestoru, ktoré hodnotíme ako úspešne zvládnuté, len prežívame. Prešľapujeme na mieste a jediné, čoho sme schopní, je slepé poberanie eurofondov, aj to s malou mierou vyčerpateľnosti a s vysokou mierou korupcie.

Európska únia sa však vyvíja a mení svoju tvár. Otvára otázky hlbšej integrácie, ktoré nás môžu výrazne ovplyvniť, dokonca meniť charakter nášho štátu. Je naša povinnosť a obrovská príležitosť zasahovať do týchto zmien. Musíme predstaviť naše videnie sveta, ktoré by malo odrážať celospoločenský konsenzus. Preto sa musíme aktívnejšie zapájať do rozhodujúcich procesov a vytvárať si silnejší „hlas“ do budúcnosti.

Z doterajšej pozície nováčika by sme sa mali prepracovať do pozície skúseného hráča. Postupne si musíme nájsť vlastnú, dominantnú agendu. Agendu, ktorá by bola v rámci Únie našou značkou. Využiť naše skúsenosti z nenásilného zosadenia totalitného režimu a tvrdých ekonomicko-sociálnych reforiem, ktoré môžu byť cenným artiklom hlavne v čase, kedy najbližšie k vstupu do spoločenstva majú krajiny Západného Balkánu.

Vo vnútri Európskej únie by sme sa mali zamerať na posilnenie nášho vplyvu pomocou stredoeurópskeho zoskupenia V4. Náš región trápia rovnaké problémy, tak prečo ich spoločne neriešiť a neprinášať naše videnie sveta spoločne na európskej úrovni? Aktívnejšie sa musíme zapájať aj do projektu Východného partnerstva. Sú v ňom zoskupení možní kandidáti na vstup do EÚ. Ak budeme aktívni, vytvoríme si cenné spojenectvo, predpolie pre ďalší spoločný hlas v európskych inštitúciách, a v neposlednom rade si otvoríme nový hospodársky priestor.

Európska únia pod tlakom ekonomických problémov smeruje k hlbšej integrácii, od ktorej si zástancovia tohto smerovania sľubujú akcieschopnejšiu a ekonomicky odolnejšiu Úniu. Obávame sa, že politické rozhodnutia bez dostatočnej demokratickej legitimity a urýchľovanie prirodzených procesov majú na fungovanie Únie negatívny vplyv. Dôkazom je narastajúca nespokojnosť občanov, ale aj chýbajúce prirodzené autority na čele spoločenstva. Preto sa nazdávame, že taký citlivý proces, akým ďalšia integrácia bezpochyby je, musí prebehnúť evolučne, a nie revolučne.

Napriek všetkým nedostatkom však po desiatich rokoch tvrdíme, že vstup do Európskej únie bolo správne rozhodnutie. Je chybou, že mnohí politici tento míľnik v našich dejinách považovali za cieľ, a nie za dobrý odrazový mostík, čo sa prejavilo na našej nečinnosti, neschopnosti sformulovať vlastné záujmy a presadzovať ich. Tieto chyby výrazne ovplyvňujú vnímanie prospešnosti nášho člestva a budúcnosti EÚ našimi občanmi. Toto sa musí bezpodmienečne zmeniť. Slovensko musí byť v nasledujúcom desaťročí oveľa aktívnejším členom Únie, ktorý bude s primeraným sebavedomím presadzovať ekonomické, bezpečnostné aj politické záujmy občanov Slovenska v rámci spoločenstva.